Život s radosťou

38 Život s radosťou – mýty a skutočnosť by Choices.Sk on Mixcloud

Píšem o nachádzaní náhodných radostí. Hľadanie radosti v (mojom) každodennom živote je pre mňa dôležitá téma. Nedávno o nej diskutovali zaujímaví ľudia.

Jarmila Mikušová Gajdoschíková, publicistka a prekladateľka, Peter Bero, pedagóg, spisovateľ a manažér a Ivan Ježík, spoluzakladateľ organizácie Voices.

"Chceme sa mať dobre - zarábať, bývať, byť zdraví, veľa zažiť, cestovať. Reklama, konzum, televízne seriály a chválenkárski rovesníci stimulujú naše potreby. Vieme sa ich tlaku brániť? Sú zamestnanie, bývanie a dovolenky samozrejmosťou? Aké vzťahy zlepšujú a ktoré ničia naše šťastie? Vplývajú vysoké ambície na našu spokojnosť pozitívne alebo skôr negatívne? Z čoho zvyčajne mávame strach? Ako ho prekonať? Máme radosť zo života danú geneticky, získali sme ju výchovou alebo je skôr vedomou prácou na sebe a musíme si ju zaslúžiť?" 

Rozhovor sa odohral naživo 12. mája 2015 v Trenčíne, ale našťastie dá sa vypočuť aj ako zvukový záznam. Jedna z mojich radostí. Radosť počúvať.



----------------------------
Večerné rozhovory  na rôzne témy organizuje neziskovka Voices. Volajú ich Choices. Za vypočutie stoja aj mnohé ďalšie.

Jarmila Gajdoschíková je okrem iného aj Hlasom od sporáka, ktorý je výborným čítaním. Napriek tomu, že je to hlas, nedá sa počuť, dá sa však čítať.  Na facebooku alebo tu.

Povedal Peter Pišťanek

"Láska sa vždy dáva len tak, za nič. Svoje deti máme ľúbiť nie preto, aké sú, ale napriek tomu, aké sú. Ak toto rodičia z nejakého dôvodu nevedia alebo nepochopia, tak… tak možno vznikne ďalší spisovateľ (smiech). Vlastne ten márny boj o priazeň ľudí, ktorí logicky mali byť mojimi najbližšími spojencami, no neboli, zo mňa urobil to, čím som sa stal. Vlastne by som mal byť vďačný."

 V rozhovore Písať sa mi už nechce, ale iné robiť neviem s Dušanom Taragelom pre denník SME (2010).

"Starých rodičov mám pred očami stále. Znamenali pre mňa všetko. Hlavne môj dedo, bol to muž môjho života. On do mňa vložil fantáziu, istotu, že o všetkom sa dá rozprávať, že všeličo sa dá vymyslieť. Dodnes nedokážem pochopiť, kde sa v tom človeku nabrala ochota a vôľa venovať mi toľko svojho času. Rozprával mi rozprávky a robil to zvláštnym spôsobom. Bol v nich veľmi flexibilný, lebo reagoval na situácie, ktoré sa odohrávali v reálnom živote. Napríklad kozmické lety. Alebo preteky formuly 1, ktoré vtedy boli pre mňa ako dieťa veľmi atraktívne. Alebo doktor Barnard, ktorý v tom čase ako prvý transplantoval srdce. Vždy som prosil deda, aby mi rozprával rozprávku, ktorá by reflektovala takéto udalosti. A on bol schopný si ju na počkanie vymyslieť. Práve vtedy som podvedome zacítil, že to sa dá. A neskôr som sa sám odviazal."

V rozhovore Už nie som schopný tak prežívať písanie s Evou Andrejčákovou v denníku SME (2015).

V nedeľu Peter Pišťanek zomrel.


zdroj:  dennikn.sk/80850/peter-pistanek-o-sebe-a-pisani/

Prišla jar a vyšlo Pod sněhem

Dnes prišla jar, na chvíľu sa zatmenlo slnko a vyšli nové knihy. Tie už to stihli vlastne včera, pretože včera bol Velký knižní čtvrtek (po česky, pretože len v Čechách). Potešilo ma, že je medzi nimi aj Pod sněhem, nová kniha od Petry Soukupovej.


gif:  google.com/doodles/

Philomena

Filoménu budú od  22. februára dávať na hbo (a iste sa dá pozrieť aj inde). Na tento príbeh sa teším.

Ako nasťahovať sa do domu.

„Někoho milovat je jako nastěhovat se do domu. Zpočátku je člověk zamilovaný do novoty, každé ráno se pozastaví nad zázrakem, že je to skutečně jeho, jako by se strachoval, že k němu každou chvíli někdo vtrhne a oznámí: Došlo k obrovskému omylu, nikdy jste si neměli žít tak pěkně. Během let ale oprýská fasáda, dřevo se tu a tam rozklíží. A člověk svůj dům nemiluje pro jeho dokonalost, ale právě proto, že dokonalý vůbec není. Naučí se znát všechny rohy a zákoutí. Jak to udělat, aby mu nezamrzl klíč v zámku. Která prkna v podlaze se prohnou, když se na ně postaví, a jak otevřít dveře od skříně, aby neskřípali. Všechna tahle malá tajemství totiž dělají domov.“

Z knihy Muž jménem Ove od Fredricka Backmana, ktorá by v lete mala vyjsť aj v slovenčine.

Kód Enigmy

So what? I had my suspicions. I always did. But we’re not like other people. We love each other in our own way, and we can still live the life together that we want. You won’t be the perfect husband? I can promise you I harboured no intention of being the perfect wife. I’ll not be fixing your lamb all day awaiting your return from the office, will I? I’ll work. You’ll work. We’ll have each other’s company. We’ll have each other’s minds. Sounds like a better marriage than most. Because I care for you. And you care for me. And we understand one another more than anyone else ever has.

Tento dialóg, nech už ho napísal scenárista alebo život, je o slobode. Odohrával sa v roku 1944. 

Prečo máme ešte v roku 2015 referendum o tej istej otázke? 

----------

Všetkým, čo nevideli, patrí moje ospravedlnenie  za  spoiler.

Piano Guys

The Piano Guys: The Cello Song 

Based on J.S. Bach's Unaccompanied Cello Suite No. 1: Prelude.

Raz by som ich chcela vidieť na koncerte. 

Víkendové čítanie

Prvé číslo Denníka N. Víkend. Rozhovor s Milanom Lasicom.

Nové noviny

Od začiatku januára čítam ďalšie noviny, Denník N. Zatiaľ len na internete ich píšu bývalí redaktori zo SME. Ale od tohto piatku 30. januára začínajú vychádzať aj v tlačenej podobe (časť online obsahu postupne   uzamknú).
Páči sa mi web, po formálnej stránke, čistý, minimalistický, ľahko sa v ňom orientuje. Ako sa poznám, bude zo mňa čitateľ kultúry N (dá sa aj cez facebook) a knižných tipov. Plus ma potešil nový prispievateľ do Denníka, Daniel Hevier. 

-----------------

A áno, ako vidno na fotke, dnes má v kinách premiéru Kód Enigmy (Imitation Game), na ktorý sa naozaj teším!

Tvoje slza, můj déšť

Dnes večer pôjde na Dvojke (v Slovenskej televízii) dokument o Arnoštovi Lustigovi. Natočila ho o ňom jeho dcéra Eva, žijúca v Ženeve. Autorský dokument Tvoje slza, můj déšť premietli v roku 2012 v Karlových Varoch na festivale za prítomnosti samotného Lustiga. Určite si to pozriem. Ak nestihnem večer, je aj v archíve Českej televízie (len neviem dokedy).

Dvd s dokumentom je priložené aj ku rovnomennej knihe rozhovorov s týmto spisovateľom, ktorý prežil holokaust a neopustil ho zmysel pre humor.

"Každý člověk má dvě oči. Jedno vážné, jedno bezstarostné. Obě potřebuje, aby viděl svět a aby byl v rovnováze. Jaké oči má Arnošt Lustig? Jako jeho jméno. Jeho křestní jméno, dané maminkou Terezií, mou babičkou, zní v němčině Ernst — vážný. A jako joie de vivre, lustig, jméno převzaté jako osud od otce Emila, mého dědečka. V němčině lustig je veselý. Když jste s ním, je převážně lustig. Když je sám se sebou, sám v sobě, je převážně ernst. Je jako jeho oči.”



fotka   © Česká televize