pondelok 8. apríla 2013

Kto chytá v žite

Stretnutie s Holdenom Caufieldom prvý krát.

"V jednom kuse musím kdekomu hovoriť, tešilo ma, že som vás poznal, hoci ma to vôbec netešilo. Ale ak chcete žiť, musíte takéto kraviny hovoriť."

"Zvláštne je, že to nenapísal nejaký básnik z povolania. Napísal to psychoanalytik, ktorý sa volá Wilhelm Stekel. Povedal toto: Známkou nezrelého človeka je, že chce pre niečo vznešene zomrieť, kým známkou zrelého človeka je, že chce pre niečo pokorne žiť."

"Vieš, boha, čím by som chcel byť? Keby som si tak mohol vybrať?
Čím? A prestaň hrešiť.
Poznáš tú pesničku Keď raz človek niekde v žite chytí človeka?
To má byť Keď raz človek niekde v žite  s t r e t n e  človeka! povedala Phoebe. To je báseň od Roberta Burnsa.
Myslel som, že je to Keď raz človek niekde v žite  c h y t í  človeka, povedal som. Slovom, ja si v jednom kuse predstavujem, ako sa davy malých deciek hrajú na takom velikánskom žitnom poli. Tisíce malých deciek, a široko ďaleko niet ani jedinkého dospelého, myslím teda okrem mňa. A ja ti stojím na kraji nejakej strašidelnej priepasti. A vieš, čo musím robiť? Musím chytiť každého, kto sa priblíži k tej priepasti. Rozumieš, ak uteká a nedíva sa, kde beží, ja musím odniekiaľ vyliezť a chytiť ho. A toto by som robil od rána do večera. Chytal by som tie decká v žite. Viem, že je to bláznovstvo, ale to je jediná vec, čo by som naozaj rád robil."


Dnes.

"Nevyzerala na blbú ženskú. Vyzerala, že by mala sakramentsky dobre vedieť, čo za fialka je ten jej drahý synáčik. Ale človek nikdy nevie, ako to s nimi vlastne je - totiž s matkami. Matky sú všetky mierne trafené."

"Tvrdím, že vzdelaní a učení ľudia, ak majú nadto ešte talent a tvorivú iskru, čo sa nanešťastie stáva zriedka, zanechajú po sebe neporovnateľne hodnotnejšie záznamy, než ľudia, ktorí majú iba talent a tvorivú iskru. Vyjadrujú sa spravidla oveľa jasnejšie a vedia obyčajne vášnivo ísť za svojou myšlienkou až do konca. A čo je najdôležitejšie, v deväťdesiatich prípadoch zo sta sú skromnejší než neučený mysliteľ."
"Mne sa kniha ozaj ráta vtedy, keď ju dočítam a chcem, aby som bol s autorom, čo to napísal, ohromný kamarát a aby som mu mohol hocikedy zavolať, kedy sa mi len zachce. Ale to sa často nestáva."

Som rada, že sa mi to stáva. A nielen s autormi kníh. Ale nerada telefonujem, takže by stačil ten pocit, že môžem. A práve introvertný Jerome David Salinger, myslím, by o také niečo nestál.

 J. D. Salinger v roku 1988 
foto  Paul Adao/INF Photo

kniha: Kto chytá v žite
autor: Jerome David Salinger (USA, 1919-2010)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ďakujem za váš postreh.