V prílohe Pravdy bol rozhovor s Milotou Havránkovou, slovenskou fotografkou a jej vnímanie toho, ako sa dnes zmenilo fotografovanie, mi pripomenulo video z blogu mojej kamarátky Lenky.
V rozhovore s fotografkou ma zaujalo, ako degradujeme prežívanie zážitku tým, že ho chceme zvečniť.
"Ľudia stále zachytávajú zážitok, ale na druhej strane tým, že tak veľa fotia, nefotia už zážitky, ale zhmotňujú akúsi svoju predstavu o tom, čo zažili. Keď potom pozerajú fotky, prežívajú len to, čo si vybrali."
Vďaka pokročilej technológii a najmä telefónom, ktoré su vždy pripravené, zvečňujeme zážitky. Digitálne, takže počtom snímok nešetríme. O ich kvalitu nejde, ide o to, že sa tým možno oberáme o čaro okamžiku. Má schopnosť prežívať niečo tu a teraz svoju hodnotu až vtedy, keď to máme nezmazateľne zaznamenané na niektorom s hardiskov? Kedysi básnik* napísal, "postoj chvíľa, aká si krásna". Tak teraz ju už vieme zastaviť?
Ja takúto dilemu zažívam často, najmä pri zaznamenávaní života so svojimi deťmi. A stále sa potácam medzi zaznamenávaním a prežívaním. Medzi rozumom a citom.
* vygooglila som, že to bol Andrej Sládkovič vo svojej Maríne
* vygooglila som, že to bol Andrej Sládkovič vo svojej Maríne
Práve som sa vrátila z veľmi intenzívneho "pobytu" na filmovom festivale. Doma máme také pravidlo, že telefón ku stolu nepatrí, a keď zazvoní počas jedla, jediné prečo sa zdvihnem je, aby som ho stíšila. Píšem to kvôli tomu, že ma šokovalo, koľko ľudí sa počas obeda, na káve, na párty atď. hľadí do svojich telefónov, namiesto toho, aby sa rozprávali so svojimi kamarátmi (alebo aj so mnou :-)) a najviac ma mrzel pohľad na jednu mladú rodinku. Malé bábätko a mamina, čo okolo neho "behala" a mužíček hľadiaci do telefónu, usmievajúci sa na tú obrazovku, občas niečo zamrmlal smerom ku svojej čerstvej rodine. Bol to nedeľný obed. Veľkonočná nedeľa. Síce v reštaurácii ale aj tak. Predstavila som si seba, ako by som sa asi cítila na mieste tej maminy. Dobre asi nie.
OdpovedaťOdstrániťA gratulujem k úspechu na festivale. Super, ste šikovné! Keď budeš mať čas a chuť, napíš zážitky - z filmu i festivalu. Rada si to prečítam, napríklad na tvojom blogu.
OdstrániťLenka, súhlasím, viem o čom píšeš. Tiež to niekedy ťažšie nesiem, keď som v spoločnosti a okrem nášho vzájomného rozhovoru (ten by mal predsa úplne intelektuálne vyčerpávať všetkých zúčastnených, či nie?;-) prebiehajú ešte ďalšie, paralelne virtuálne (cez vibery, facebooky a spol.). Tento multitasking sa nám nepekne mieša do života.
OdpovedaťOdstrániť